Veda má svoj ​​zmysel, pokiaľ sa chápe ako cesta k pravde a pravda ako dobro človeka.

text (3).gif
nano srelkaa.jpeg
. V minulosti se už objevily výtvory, které se blížily bílému laseru, zatím nikdy to ale nebylo úplně ono. Nedávno ale došlo k průlomu a badatelé Arizonské státní univerzity přišli s řešením, které jim umožnilo postavit bílý laser. Jejich úspěch zvěčnila publikace v časopisu Nature Nanotechnology.
kuk.jpeg
Rekordně malý počítač se jmenuje Michigan Micro Mote (M3), což lze s jistou nadsázkou přeložit jako Michiganské mikrosmítko. Jak by se asi dalo čekat, za Michiganským mikrosmítkem stojí tým vývojářů Michiganské univerzity
srelkaa.jpg
Ve Stanfordu dělají nanoproužky z grafenu pro grafenové tranzistory na šabloně z DNA. Je to počátek průmyslové výroby grafenové elektroniky?
nano.jpg
Prvým spôsobom výroby uhlíkových nanotrubíc a fullerénov v primeranom množstve, bola aplikácia elektrického prúdu cez dva uhlíkové elektródy v atmosfére inertného plynu. Táto metóda sa nazýva plazmový oblúk.
Mini SIM, micro SIM, nano SIM - what will be next....
Technológia biosenzorov spája poznatky biológie s pokrokmi v mikroelektronike
Prototyp superrýchlej nabíjačky, ktorá dokáže vrátiť šťavu vybitému smartfónu za neuveriteľných 30 sekúnd, predstavil Startup v izraelskom Tel Avive.
Ba­té­rie z pa­pie­ra
Ved­com zo Stan­for­dskej uni­ver­zi­ty v Ka­li­for­nii sa po­da­ri­lo vy­užiť na­no­tech­no­ló­giu na vy­tvo­re­nie veľ­mi ľah­kej a ohyb­nej ba­té­rie z pa­pie­ra. Vý­skum­ný tím ba­té­riu vy­tvo­ril pok­ry­tím ku­sa pa­pie­ra at­ra­men­tom vy­ro­be­ným z uh­lí­ko­vých na­no­rú­rok a strie­bor­ných na­nov­lá­kien. Pa­pie­ro­vá ba­té­ria je navr­hnu­tá tak, že na­priek jej ohý­ba­niu, stlá­ča­niu či do­kon­ca na­má­ča­niu do kys­lé­ho roz­to­ku je stá­le za­is­te­ná jej pl­ná fun­kčnosť. Pod­ľa uni­ver­zit­ných vý­sku­mov je pa­pie­ro­vý su­per­kon­den­zá­tor schop­ný vy­dr­žať až 40-ti­síc na­bí­ja­cích a vy­bí­ja­cích cyk­lov, te­da ove­ľa viac, ako je to pri lí­tio­vých ba­té­riách.
Spo­je­nie bio­lo­gic­ké­ho a ume­lé­ho
ed­ci z ka­li­for­nské­ho in­šti­tú­tu Lawren­ce Li­ver­mo­re Na­tio­nal La­bo­ra­to­ry ozná­mi­li, že zmie­ša­ním bio­lo­gic­ké­ho a ume­lé­ho ma­te­riá­lu ús­peš­ne vy­tvo­ri­li no­vú hyb­rid­nú plat­for­mu. Tá im umož­ní vy­tvo­riť pro­to­typ to­ho, čo na­zý­va­jú bio­na­noe­lek­tro­nic­ké za­ria­de­nia. Plat­for­ma je za­lo­že­ná na na­no­vo­di­čoch oba­le­ných vrstvou li­pi­du, kto­rý je zá­klad­nou zlož­kou štruk­tú­ry ži­vých bu­niek. Skom­bi­no­va­ním na­no­vo­di­čov s li­pid­mi sa vý­sled­ná plat­for­ma stá­va kom­plexnej­šou, čo umož­ňu­je hyb­rid­né­mu ma­te­riá­lu pre­ná­šať sig­ná­ly ove­ľa rých­lej­šie, ako je to te­raz pri naj­vý­kon­nej­ších po­čí­ta­čoch.

Na spo­je­ní po­čí­ta­ča a elek­tro­nic­kých tech­no­ló­gií s bio­lo­gic­kým ma­te­riá­lom pra­cu­jú už dl­hší čas aj ďal­šie ve­dec­ké tí­my. Nap­rík­lad vý­skum­ní­ci z Mas­sa­chu­set­tské­ho tech­no­lo­gic­ké­ho in­šti­tú­tu (MIT) na jar toh­to ro­ka ozná­mi­li, že sa im po­da­ri­lo skom­bi­no­vať na­no­tech­no­ló­giu s ge­ne­tic­ky up­ra­ve­ným ví­ru­som. Vďa­ka to­mu bu­de mož­né vy­rá­bať vy­so­ko­vý­kon­né ba­té­rie, kto­ré bu­dú schop­né do­dá­vať ener­giu tak pre hyb­rid­né vo­zid­lá, ako aj pre oby­čaj­né mo­bil­né te­le­fó­ny.

Ví­ru­sy, kto­ré in­fi­ku­jú bak­té­rie, ale pre člo­ve­ka sú neš­kod­né, v lí­tio­vo-ióno­vej ba­té­rii vy­tvá­ra­jú po­zi­tív­ne a ne­ga­tív­ne na­bi­té kon­ce, tzv. anó­du a ka­tó­du. Pod­ľa MIT sú ich ba­té­rie schop­né po­núk­nuť rov­na­kú ka­pa­ci­tu a vý­kon­nosť ako naj­mo­der­nej­šie na­bí­ja­cie aku­mu­lá­to­ry. Na kon­ci ro­ku 2007 za­se ved­ci z ari­zon­skej uni­ver­zi­ty v Tuc­so­ne ús­peš­ne pre­po­ji­li mo­lí mo­zog s elek­tro­ni­kou, vďa­ka čo­mu bo­li schop­ní ov­lá­dať ro­bo­ta na ko­lies­kach, vy­so­ké­ho 12 pal­cov. Do­cent Charles Hig­gins vte­dy pred­po­ve­dal, že hyb­rid­né po­čí­ta­če pra­cu­jú­ce v kom­bi­ná­cii s or­ga­nic­ký­mi tka­ni­va­mi bu­dú k dis­po­zí­cii v ho­ri­zon­te 10 až 15 ro­kov. V ja­nuá­ri mi­nu­lé­ho ro­ka po­tom na ús­pech ved­cov z Tuc­so­nu nad­via­za­li v spo­loč­nom pro­jek­te vý­skum­ní­ci z USA a Ja­pon­ska, kto­rým sa po­da­ri­lo vy­užiť opi­čiu moz­go­vú čin­nosť na kon­tro­lu hu­ma­noid­né­ho ro­bo­ta.
Flag Counter
Zdroj: okrem vlastných materiálov je zdrojom moja mailová schránka, kde dostávam rôzne materiály od priateľov, ak by sa materiál dotkol niečich ochranných práv- napíšte mi a zjednám nápravu.ďakujem!!!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one