Veda má svoj ​​zmysel, pokiaľ sa chápe ako cesta k pravde a pravda ako dobro človeka.

srelkaa.jpg
Počítačové simulace prozradily existenci penta-grafenu, slibné formy uhlíku, kterou tvoří plátky pětiúhelníků z uhlíkových atomů. Teď už jenom zbývá penta-grafen vyrobit.

Čo je grafén a ako ho vyrobiť

Grafit dostal pomenovanie z gréckeho slova grafien, čo v preklade znamená písať.,,,,,,,,,,,,ide o obyčajný uhlík..................
Štiepením grafitu/uhlíka/vzniká naj--- materiál "GRAFÉN"!
Grafén si môžeme predstaviť ako veľmi jemné šesťuholníkové pletivo, v ktorého uzloch sa nachádzajú jednotlivé atómy uhlíka. V zásade ide o materiál, ktorý vznikne z uhlíkových nanorúrok, ktorých valcovité útvary sa rozvinú do roviny. Grafen je teda v podstate dvojrozmerný materiál.
Grafén je supermateriál budúcnosti. Vďaka nemu vznikajú zariadenia, ktoré sú odolné, ohybné a tenké.
dokáže sa natiahnuť o 20%
Možno v budúcnosti práve Grafén nahradí kremík, ktorý sa používa ako základ polovodičov.
2008- cm2- 100 mil. dolárov
2010-cm2- 100 dolárov
vysoká rýchlosť elektrónov- takmer rýchlosť svetla- spúšta revolúciu v elektrotech. priemysle- nahrádza kremíkové súč.
grafenový displej- ohybný a pružný
1 ťahu 200 x pevnejší než oceľ 10x ľahší
grafén.jpg
Grafén, označovaný aj za materiál budúcnosti-spôsobuje už teraz revolúciu v priemysle.
Grafén je tvorený atómami uhlíka usporiadanými do pravidelných šesťuholníkov a je napríklad základným stavebným prvkom grafitu a dreveného uhlia. V súčasnosti je považovaný za najtenší a najpevnejší materiál na svete. Okrem toho ho napríklad jeho elektrické vlastnosti predurčujú na výrobu novej generácie tranzistorov, displejov a fotovoltaických článkov. Teoreticky sa vedci zaoberali grafénom dlhé desaťročia až pokým sa ho nepodarilo v roku 2004 vyrobiť Andremu Geimovi a Kostantinovi Novoselovi z University of Manchester. Za tento objav získali v roku 2010 Nobelovu cenu za fyziku.
Keďže je o tento materiál veľký záujem, narastá aj tlak na jeho priemyselnú produkciu. V tejto oblasti sa podarili viaceré zaujímavé objavy.....dúfame všetci a veíme, že sa podarí jeho výroba v nízkych nákladoch a tým ho budeme môcť využívať vo všetkých oblastiach
Nobelova cena za fyziku: Andre Geim a Konstantin Novoselov za grafen
Nobelovu cenu za fyziku 2010 udelili spoločne Andremu Geimovi a Konstantinovi Novoselovi za prelomové experimenty týkajúce sa objavu dvojdimenziálneho materiálu grafen.
Grafen je forma uhlíka, niečo podobné ako grafit. V roku 2004 ho objavil vedecký pracovník univerzity v Manchesteri Andre Geim. Grafen je výnimočný tým, že sa elektróny v ňom správajú úplne inak ako by sa mali (pohybujú sa bez toho, aby sa zrážali a tým sa hýbu mimoriadne vysokou rýchlosťou. Vedci predpokladajú, že grafen by mohol byť výnimočným materiálom na výrobu napríklad tranzistorov, displejov, či fotovoltických článkov. Niektorí o ňom hovoria ako o najtvrdšom materiáli na svete.
GRAFÉN vytvorili ruskí vedci len s použitím magnetofónové pásky a kúsku grafitu podobného tuhe
Kvalitný grafén možno vytvoriť na vyleštenej medenej fólii
Vyvíjaná technológia v túto chvíľu umožňuje pokryť perfektne vodivou jednoatomární vrstvou vysoko kvalitného grafenu asi 95% podkladovej plochy (čo by pre komerčné aplikácie bolo samozrejme ešte potrebné zvýšiť).
Masovo produkovaný grafén by okrem výkonnejších počítačov (elektroniky, batérií ...) mohol umožniť aj výrobu efektívnejších solárnych článkov. Nasadenie grafénu je ale v súčasnosti obmedzené kvôli komplikovaným a drahým výrobným procesom, ktorými sa navyše nie vždy podarí získať grafén dostatočnej kvality / požadovaných vlastností.
V súčasnosti často používanou metódou výroby je tzv CVD (chemical vapor deposition), kedy sa horúcej metánové pary ženou nad kovovými povrchmi. Na kove sa potom vytvorí tenký grafénové film. Problém je, že postup je potrebné vykonávať pri veľmi nízkych tlakoch blížiacich sa vákuu; inak sa uhlíka usadí príliš veľa a namiesto jednoatomární vrstvy vzniknú žmolky klasického grafitu - tuhy. Vedci z University of Pennsylvania metódu zlepšili tak, aby nevyžadovala vákuum; namiesto toho stačí použiť dostatočne hladký kovový povrch (práve nerovnosti totiž spôsobujú usadzovanie nepravidelných chuchvalcov). Možnosť vykonávať postup pri atmosférickom tlaku všetko samozrejme značne zlacnie. Namiesto vákuovej komory môžu byť doštičky s usadeným grafenu súčasťou výrobnej linky, ktorá umožní grafén rovno ďalej spracovávať.
Ako podkladový kov bola použitá meď. Medené plátky vyhladené na mieru sú tiež dosť nákladné, ale vedci si pomohli aj tu: bežnú fólii "vyleštili" pomocou elektrolýzy. Táto časť postupu je tiež už štandardizovaná, používa sa napríklad na čistenie striebra alebo záverečné úpravy pri výrobe chirurgických nástrojov. Medená fólia potom bola dostatočne hladká, aby grafénové film bez kazu pokryl 95% jej povrchu.
Výskumný tím viedol profesor fyziky AT Charlie Johnson a článok o novej technológii bol publikovaný v časopise Chemistry of Materials.

Zdroj: Eurekalert, University of Pennsylvania
grafén.jpg
Flag Counter
Zdroj: okrem vlastných materiálov je zdrojom moja mailová schránka, kde dostávam rôzne materiály od priateľov, ak by sa materiál dotkol niečich ochranných práv- napíšte mi a zjednám nápravu.ďakujem!!!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one